Jej cieľom je pomôcť malému kardiopacientovi, dvojročnému Ferkovi z Cingeľového Lazu, ktorému zomrela maminka.
Príbeh malého Ferka ma chytil za srdce a ani sekundu som neváhala podporiť výzvu primára Oddelenie detskej kardiochirurgie v Bratislave MUDr. Mateja Nosáľa. Malý dvojročný chlapček, ktorý už ako bábätko absolvoval dve operácie srdca, prišiel o milovanú maminku. Potom, čo Anička (maminka) s ním ležala pol roka v nemocnici, zomrela na onkologické ochorenie. Jej diagnóza zasiahla celé oddelenie. Otec tak ostal s tromi dcérami a Ferkom sám. Dvojičky Majka a Anička majú 12 rokov, najstaršia Julka 16. Aby Jarko (otec) uživil rodinu, chodieva na týždňovky do zahraničia. So starostlivosťou o deti mu pomáhajú najbližší. Malý Ferko má ešte jednu operáciu srdiečka pred sebou. Práve tejto rodine z Cingeľového Lazu je určená výzva 100 kabeliek pre dobrú vec. Každá žena, dáma slečna, ktorá vlastní nepotrebnú kabelku, ju môže ju priniesť alebo poslať na adresu Staromestského garážového výpredaja. Kabelky sa 10. decembra budú predávať za zlomkové ceny. Výťažok poputuje nadácii MUDr. Nosáľa Šťastné srdcia a priamo rodine malého kardiopacienta.
Výzvu 100 kabeliek som zverejnila večer na našej FB stránke. Pomyslela som si, do akcie je šesť týžďňov, tých 100 kabeliek snáď vyzbierame. Bola som v totálnom šoku, keď som si ráno našla 62 mailov, odpovedí od žien z celého Slovenska ba aj Čiech so záujmom pomôcť. Odvtedy nám pravidelne zvoní kuriér a mne telefón, so zásielkami. Solidarita je úžasná vec. Ďakujem týmto všetkým ženám, ktoré sa do výzvy zapojili. Verím, že dobro sa odpláca dobrom,
S mnohými ženami som pri odovzdávaní kabeliek prehodila pár viet, častokrát sa sme sa zarozprávali. Čo ma však zarazilo najviac, sú mnohé smutné príbehy nešťastných žien, ktoré sa za každou kabelkou skrývajú. Podvody, rozvody, nevery, týranie. Sklamania, podrazy, podpásovky, depresie. Existujú vôbec na svete šťastné ženy? Častokrát, tí, čo majú najmenej, majú snahu čo najviac pomôcť. Tí, ktorí sú sami nešťastní, činia dobro, lebo veria, že sa im to raz vráti. V duchu stojím pri všetkých týchto ženách-bojovníčkach. Bojujú so svojim osudom a hľadajú a čakajú na svoje šťastie. Lebo každá z nás má právo byť v živote šťastná.
Tak ako existuje dobro, existuje aj zlo a zášť. Jedna pani písala pod oficiálnu výzvu, že MUDr. Nosáľa nenašla v Googli a že taký na kardiochirurgii nepracuje. Iná písala, ako si dovoľujeme podporiť vdovu zo stredného Slovenska, ktorá stratila manžela. Že si má v prvom rade nájsť prácu a potom pizukať. Že ona stratila muža a musela sa starať o štyri deti a nikto jej nepomáhal, žiadna výzva ani zbierka. Keby si dobre prečítala výzvu, vedela by, že tá pani zo stredného Slovenska práve získala prácu v Bratislave, práce sa neštíti a o našu podporu nežiadala. Našli sme si ju sami a rozhodli sa podporiť, lebo symbolizuje silu postaviť sa na vlastné nohy bez ohľadu na vek. Všetci máme nakúpené, vlastné maslo na hlave, svoje problémy. Každý z nás sa varí vo vlastnej šťave, to si môžete byť istí. Či je to rodina, priatelia, robota alebo choroba. Každý z nás má niečo. Polemizovať o tom, kto z nás ma tažší život rovná sa debate či boal skôr sliepka alebo vajce. Alebo či drevo z voza musíme najskôr naložiť alebo zložiť. Ale hlavne mi to príde zbytočné a detinské. Každému človeku, ktorý rieši takéto veci, obúva sa do druhých a je plný zášte a negatívnej energie, prajem aby sa išiel niekedy pozrieť na oddelenie detskej onkológie, Národný onkologický ústav alebo oddelenie detskej kardiochirurgie. Tam pochopí, čo je to nešťastie, keď sa pozrie tvárou v tvár ľudskému utrpeniu.
Je mi cťou že môžem pomáhať malému Ferkovi a pani Danke. Robím to tak, ako to cítim. A viem, že robím dobre.
